Delft/Bratislava
24. októbra (TASR) – Nedisponoval žiadnym majetkom, nedosiahol vyššie
vzdelanie ani univerzitné diplomy a okrem rodnej holandčiny neovládal
nijaké cudzie jazyky. Napriek tomu sa mu podarilo svojou zručnosťou,
usilovnosťou, nekonečnou zvedavosťou a otvorenou mysľou bez vedeckých
dogiem urobiť niektoré z najdôležitejších objavov v histórii biológie.
Patrí medzi ne prvý popis a objav baktérií, ale aj objav červenej
krvinky.
V pondelok 24. októbra si pripomíname 390. výročie od narodenia
holandského otca mikrobiológie – prírodovedca Antonie Philipsa van
Leeuwenhoeka.
"Jeho objav baktérií možno porovnať, čo sa týka významu, s
pozorovaním objektov slnečnej sústavy pomocou prvých ďalekohľadov, ktoré
napríklad používal Galileo Galilei, pričom prvý sa zameral na mikrosvet
a druhý na vesmír. Pred objavením baktérií pomocou van Leeuwenhoekovho
mikroskopu nebolo možné vysvetliť, čo spôsobujú a ako sa prenášajú rôzne
choroby, ako napríklad bubonický mor prenášaný baktériou Yersinia
pestis. Táto baktéria len v stredoveku spôsobila vymretie celých dedín a
miest. Zabila približne tretinu celej európskej populácie," povedal
pre TASR vedúci Oddelenia mikrobiálnej genetiky z Ústavu molekulárnej
biológie Slovenskej akadémie vied (SAV) Imrich Barák.
Ako ďalej Barák zdôraznil, bez možnosti uvidieť pôvodcu sa choroba
pripisovala rôznym a väčšinou nezmyselným dôvodom. Bez objavu van
Leeuwenhoeka by sme nedokázali vidieť mikrosvet všade okolo nás.
Antonie Philips van Leeuwenhoek sa narodil 24. októbra 1632 v holandskom
meste Delft. Jeho otec bol košikár a matka vyrastala v rodine pivárov. V
mladosti pracoval ako súkenník, zememerač, ochutnávač vína, nižší
mestský úradník a aj ako správca pozostalosti zosnulého maliara Jana
Vermeera. V roku 1654 založil vlastný obchod a postupne sa stal
uznávaným v komunálnej politike.
Vo vede bol prevažne samouk, pričom ho zaujímala výroba šošoviek. Okolo
roku 1668 sa naučil brúsiť šošovky, vyrobil si jednoduché mikroskopy a
začal s nimi pozorovať a opisovať mikroorganizmy. Pôvodne ich označoval
ako animalcules z latinského slova animalculum, čo v preklade znamená
drobné zvieratko.
Van Leeuwenhoek objavil baktérie, voľne žijúce a parazitické
mikroskopické protisty (jednobunkové organizmy), spermie, krvinky,
mikroskopické háďatká a vírniky a ďalšie. Jeho výskumy otvorili vedcom
celý svet mikroskopického života.
Keďže nevedel dobre kresliť, najal si ilustrátora, aby pripravil kresby
objavov, ktoré v mikroskope videl a van Leeuwenhoek potom doplnil ich
písomné popisy. V roku 1673 začal písať listy novovytvorenej Kráľovskej
spoločnosti v Londýne, v ktorých opisoval to, čo pod mikroskopom videl.
Jeho prvý list obsahoval niekoľko pozorovaní o bodnutí včiel. S touto
spoločnosťou si dopisoval ďalších päťdesiat rokov.
Jeho listy napísané v holandčine boli prekladané do angličtiny alebo
latinčiny. Kráľovská spoločnosť ich následne zverejnila, čím sa výsledky
jeho výskumov dostali do povedomia vedeckej komunity. Prírodovedec
pritom nikdy nenapísal žiadnu knihu a výsledky jeho výskumov boli
zachytené len prostredníctvom spomínanej korešpondencie.
V roku 1680 bol zvolený za riadneho člena Kráľovskej spoločnosti, čím sa
pripojil k Robertovi Hookovi, Henrymu Oldenburgovi, Robertovi Boyleovi,
Christopherovi Wrenovi a ďalším vedeckým osobnostiam svojej doby. Stalo
sa tak, aj keď sa nikdy nezúčastnil na žiadnom stretnutí. Ochotne sa
delil o poznatky svojich rôznorodých výskumov. Tak napríklad v roku 1698
predviedol ruskému cárovi Petrovi Veľkému cirkuláciu v kapilárach
úhora.
Antonie Philips van Leeuwenhoek pokračoval v bádaniach až do posledných
dní svojho života. Zomrel 26. augusta 1723 v rodnom Delfte. Jeho objavy
sa doteraz považujú za jedni z najvýznamnejších úspechov zlatého veku
holandského výskumu 16. až 18. storočia. Počas svoj života vyrobil viac
ako 500 mikroskopov, z ktorých sa dodnes zachovalo menej ako desať
kusov.
0